V sobotu 29. júla uplynie 230 rokov od narodenia Jána Kollára,
evanjelického kňaza, národného buditeľa, slavistu, obrodeneckého
básnika, filozofa, filológa, etnografa a predstaviteľa slovanskej
vzájomnosti.
Ján Kollár sa narodil 29. júla 1793 v Mošovciach. Pochádzal z
roľnícko-remeselníckej rodiny. Študoval na gymnáziách v Kremnici,
Banskej Bystrici a v rokoch 1812 - 1815 na evanjelickom lýceu v
Bratislave. Po dvojročnom vychovávateľskom pôsobení v Banskej Bystrici
pokračoval v rokoch 1817 - 1819 v štúdiu evanjelickej teológie na
univerzite v nemeckom meste Jena.
Od roku 1819 pôsobil v Pešti, kde bol evanjelickým farárom. Veľký
evanjelický chrám na dnešnom budapeštianskom Deákovom námestí, kde
pôsobil, sa stal dôležitým centrom národného života pešťbudínskych
Slovákov. Jeho priateľské kontakty s Ľudovítom Štúrom a s ďalšími
štúrovcami rázne narušilo zavedenie novej (štúrovskej) slovenčiny, ktorú
ostro kritizoval.
Počas a po revolučných udalostiach 1848 - 1849 pôsobil vo Viedni v
službách cisárskeho dvora ako dôverník vlády pre otázky Slovenska,
pričom podal návrh na samosprávu Slovenska a na slovenské školy s českým
vyučovacím jazykom. V roku 1849 ho vymenovali za mimoriadneho profesora
slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni.
Ján Kollár bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a
česko-slovenskej jazykovej jednoty. Vytvoril ucelenú filozofickú
koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen slovenské, ale aj
iné slovanské národné hnutia. Ako autor zotrvával pri češtine, z čoho
pramenil rozpor medzi ním a Ľudovítom Štúrom.
Okrem písania poézie i prózy sa venoval aj zbieraniu ľudových piesní v
spolupráci s Pavlom Jozefom Šafárikom a Jánom Blahoslavom-Benediktim.
Pri písaní používal pseudonym Čechobratr Protištúrsky.
Jeho prvým literárnym dielom bola báseň Nárek nad súčasnými pomermi v
Uhorsku (Deploratio praesentis status Hungariae), vydaná v rokoch 1811 -
1812. Do slovenskej literatúry sa zapísal predovšetkým básnickou
skladbou Slávy dcéra. Dielo vyšlo prvýkrát v roku 1824 a malo 150
sonetov v troch spevoch. V rozšírenom vydaní v piatich spevoch a v 615
sonetoch vyšla Slávy dcéra v roku 1832.
Pozitívny vzťah k ľudovej piesni prezentoval v dvojdielnej zbierke
Národnié zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách (Národné piesne
slovenského ľudu v Uhrách). Dielo vyšlo v roku 1823 a 1827.
Podstatnú časť jeho diela tvoria úvahy o jazyku a filozofické eseje,
akými sú Myšlénky o libozvučnosti řečí vůbec, obzvláště českoslovanské
(1823), Jmenoslov čili slovník osobných jmen rozličných kmenů a nářečí
národu slovenského, historické a filologické štúdie (1828), úvaha O
literarnéj vzájemnosti medzi kmeny a nářečími slavskými (1836) a zborník
Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a
Slováky (1846).
Venoval sa aj písaniu učebníc. V roku 1825 mu vyšla Čítanka, aneb, Kniha
k čítání pro mládež ve školách slovanských v městech a dědinách, o rok
neskôr Šlabikář pro dítky.
Ján Kollár zomrel 24. januára 1852 vo Viedni vo veku 58 rokov.